Animal- voľnožijúce zvieratá‚ dom

Medveď ľadový žije v oblastiach pokrytých večným ľadom a snehom, od území okolo severného pólu až po južný okraj arktických ľadovcov. S obľubou vyhľadáva územia, kde nachádza otvorené vodné plochy alebo súvislé pásy pobrežnej pevniny. Väčšinu dňa trávi hľadaním potravy, za ktorou musí putovať denne i niekoľko desiatok kilometrov. Ľadové medvede sú však obratné, dokážu sa vyšplhať na takmer kolmé kry a preskočiť až štvormetrové trhliny v ľade. Ľadový medveď je spomedzi medveďov najlepším plavcom. vrhá sa do vody, vyskakuje von a znovu sa vracia naspäť. Pláva rýchlosťou asi 10km/h. Predné končatiny pritom používa ako veslá, zadné necháva voľne spývať so svojím telom. S otvorenými očami a uzavretými nozdrami sa potápa pod hladinu až do hľbky dvoch metrov. pod vodou vydrží až dve minúty. práve tam ich do vyhrabaných dutín ukrývajú ich matky. Medveď potom malé tulene zabíja mohutným úderom do lebky a z ukoristeného jedinca zožerie iba vnútornosti, kožu a tuk. s postupujúcim letom a nástupom jesene sa ľadové medvede zdržiavajú na územiach blízko pobrežia, kde hľadajú zdochliny veľrýb a mrožov. Počas letných mesiacov, keď sa v tundre topí sneh, žerie ľadový medveď aj rôzné bobule. Najčastejším spôsobom obživy ľadových medveďov je lov a ich hlavnou korisťou sú tulene. Pretože tulene neustále menia svoje stanovištia, musia za nimi medvede putovať z miesta na miesto, aby sa uživili. Medveď číha na tulene pri dýchacích otvoroch v ľade alebo sa k ním opatrne zakráda, keď tulene ležia na snehu. Najčastešou korisťou sú však tulenie mláďatá, ktoré medveď dokáže zavetriť aj pod snehom.    

Tulene ktorých je spolu vyše 30 druhov, zaraďujeme medzi plutvonožce. Torpédovitým tvarom tela sú dobre vybavení na život v oceánoch. Napriek veľkému telu sú to rýchli a obratní plavci. Hrubá vrstva tuku a mastná hladká srsť ich chráni pred chladom. Tulene ladne plávajú, a to tak, že striedavo udierajú zadnými končatinami. Na súši sú naopak nemotorné. Po brehu sa posúvajú vlnivými pohybmi celého trupu. Mnohé druhy žijú na pobrežiach a blízko nich po všetkých oceánoch sveta.
 

Dospelé jedince líšky polárnej dosahujú dĺžku tela 50-55 cm, výšku v kohútiku 25-30 cm a vážia 3-4 kg. Dlhý chvost meria 28-32 cm. Samce bývajú spravidla o niečo väčšie ako samice. U polárnej líšky rozlišujeme dva základné typy podľa zafarbenia srsti – bielu a modrú formu. Medzi týmito dvoma formami existuje široké spektrum prechodných foriem. Modrá forma je zriedkavejšia. Mláďatá rôznych foriem sa bežne nachádzajú v tom istom vrhu. Farba srsti sa mení u každej formy tiež v priebehu roka. Počas letných mesiacov býva kožuch hnedo-šedý (u bielej formy) alebo čokoládovo hnedý (modrá forma) a počas zimy sa premení na hustý biely (biela forma) alebo svetlo šedý s modrým odtieňom (modrá forma). Líška polárna má krátke nohy a veľmi huňatý chvost, ktorý keď spí obtočí okolo tela a slúži tak ako izolácia proti chladu. Tieto líšky majú krátky ňufák, malé uši a veľké oči. Chodidlo je odspodu porastené srsťou, čo tiež pomáha šetriť teplom.

Kosatka dravá je najväčší druh delfínov, samci merajú do 9 m, samice okolo 6 m. Dokážu plávať rýchlosťou 60 km/h. Majú červený chrbát s vysokou chrbtovou plutvou a biele brucho.
Vráskavec ozrutny: je to najväčšie zviera, aké žije na Zemi. Meria cez 30 m a váží cez 130 ton. Najviac vráskavcov sa nachádza práve v Antarktíde. Živí sa určitým druhom rýb, ktorých teraz nie je dostatok, čo má na príčine lov rýb. I cez veľkú ochranu už je na svete len cez 6000 vráskavcov. V roku 1930 sa v Južnej Georgii zabilo približne 29 000 vráskavcov pre ich tuk.